Ako technológia zmenila hudobný priemysel

V hudobnom priemysle došlo za posledných pár rokov vplyvom technológie k pozoruhodným zmenám. S väčším či menším nadšením rôznych záujmových skupín. Na jednej strane sa v nezávidenia hodnej situácií nachádzajú veľké nahrávacie spoločnosti. Tie neskoro vypozorovali zmeny dejúce sa okolo nich a teraz na to tvrdo doplácajú. Na druhej strane umelci nemali nikdy predtým také možnosti ako si sami zaistiť chod svojej kariéry, ako ich majú dnes.

Vývojové obdobia

K zmenám začalo dochádzať predovšetkým v dôsledku rýchleho rozvoja internetu. S ním súvisia ďalšie faktory ako je príchod digitálnej hudby, pirátstvo, hudobné online obchody, hudobné stránky, online rádiá, atď. K zmene chovania ľudí prispeli aj zariadenia ako je iPod. A v súčasnosti na rozvoj hudobného priemyslu majú veľký vplyv smartphony.

Vývoj hudobného priemyslu by teda bolo možné rozdeliť na obdobie pred príchodom spomínaných technológií a po nich. Vhodnejšie ale bude rozlišovať minimálne tri obdobia (ktoré by bolo možné členiť ďalej), aj keď prechod medzi druhými dvoma nie je až tak výrazný.

1. Obdobie. Počiatky hudobného priemyslu sú spojené s vinylovými nahrávkami, ktoré neskôr nahradili CD. Nahrávacie spoločnosti boli najprv riadené ľuďmi z branže, potom ich postupne začali viesť veľké konglomeráty. Albumy si ľudia kupovali od maloobchodníkov. Hlavným zdrojom propagácie bolo rádio, ku ktorému sa v osemdesiatych rokoch pridalo MTV. To malo za následok, že sa mimo talentu začalo prihliadať hlavne na imidž umelca.

2. Obdobie. Druhé obdobie začína rozvojom digitálnej hudby. Na sile naberá pirátstvo a rozmáhajúce sa P2P siete. Spočiatku tomu nahrávacie spoločnosti nevenujú veľkú pozornosť, pretože predaje albumov dosahujú stále obrovských výšin. Neskôr vznikajú služby ako iTunes, Amazon MP3 apod., kde si ľudia digitálnu hudbu zaobstarávajú legálne za peniaze. Nahrávacie spoločnosti ale začínajú pociťovať prudký pokles predajov CD a taktiež krachujú maloobchody s hudbou.

3. Obdobie. Toto obdobie práve prebieha. Vyznačuje sa tým, že samotní umelci majú k dispozícii veľa spôsobov komunikácie, interakcie, marketingu a distribúcie priamo fanúšikom, ktoré sa dejú prostredníctvom internetu a služieb na ňom ponúkaných. Nahrávacie spoločnosti preto strácajú svoj význam a postavenie. Rovnako bezvýznamné sa stáva klasické rádio či televízia. Ďalšou zmenou je, že miesto celých albumov sa kupujú jednotlivé nahrávky.

Vlastnosti súčasného hudobného priemyslu

Vynechávanie prostredníkov

V pôvodnom modeli hudobného priemyslu figurovalo množstvo prostredníkov. Veľká nahrávacia spoločnosť, pozostávajúca z mnohých oddelení, ďalej rieši distribúciu prostredníctvom veľkých distribútorov. Tieto veľké distribútorské siete majú na starosti dopraviť produkty do obchodov, z ktorých sa hudba dostáva k zákazníkom. Náklady na celý tento proces sú obrovské, pretože sa v ňom nachádza množstvo článkov. Dnes si ale umelec môže v podstate produkovať celý album sám, od nahrávania až po marketing a distribúciu. Trendom je preto vynechávanie prostredníkov.

Priama komunikácia medzi umelcom a fanúšikmi

V súčasnosti majú umelci omnoho väčšie možnosti ako priamo komunikovať so svojimi fanúšikmi. Prostredníctvom blogov, vlogov, fór, a hlavne prostredníctvom služieb ako sú Twitter alebo Facebook. Tento záujem si na jednej strane vysoko cenia samotní fanúšikovia. Vytvárajú si tak s obľúbeným umelcom pevnejší vzťah a stávajú sa lojálnejšími. Na druhej strane priama komunikácia vyhovuje aj umelcom. Ľahko sa tak dozvedia názory svojich fanúšikov, podľa ktorých potom môžu korigovať svoje „obchodné“ rozhodnutia. Napríklad ktorú skladbu z albumu vybrať ako ďalší singel. Utvárajú si tak lepšiu predstavu o svojej fanúšikovskej základni, čo môžu ďalej využívať.

Priamy marketing a predaj fanúšikom

Umelci môžu svoje produkty podobným spôsobom priamo ponúkať na predaj fanúšikom. Či už ide o hudbu, lístky na koncert alebo merchandise. A tým značne prispievať k predajom. Stačí ak napríklad na Facebooku ohlásia predaj nejakého produktu a priložia odkaz na online obchod. Rozvíja sa aj téma poskytovania hudby zadarmo (čo však v takýchto prípadoch nevylučuje zároveň ju poskytovať aj za peniaze). Ozajstné sumy sa totiž často zarobia na iných produktoch, ako je merchandise. Hudba zadarmo vyvolá záujem a priláka ľudí aj k produktom, za ktoré je potrebné už zaplatiť.

Publikum je rozvrstvené (niche)

Rôzne hudobné služby s odporučeniami, ako sú Last.fm a Spotify, umožňujú jednoduchý prístup k novej neznámej hudbe. Ukázalo sa, že s trochu úsilia si dokáže svoje publikum nájsť asi každý umelec. Ľudia sa totiž prestali orientovať na hity a ich hudobné chute začali byt rôznorodejšie a špecifickejšie. Vytvára sa tak nová „stredná“ vrstva hudobníkov, ktorí si dokážu na seba zarobiť, napriek tomu, že nie sú veľmi komerčne známi. To však zároveň znamená koniec extrémne vysokým predajnostiam hitov. A to je problém pre nahrávacie spoločnosti, v ktorých pár umelcov ťahá v podstate celú spoločnosť a zaisťuje podporu aj menej úspešných umelcov.

Indie interpreti

Po predchádzajúcich vetách je teda otázkou, či je vôbec ešte treba nahrávacie spoločnosti. Prípadne či by sa umelci mali snažiť získať zmluvu u veľkej nahrávacej spoločnosti alebo to skúsiť sami. Od „upísania sa“ ich môže odrádzať nový model zmlúv (360 deal). Tie sa vzťahujú na všetko okolo interpreta vrátane jeho webovej stránky alebo organizácie turné, čo môže byť značne obmedzujúce. A napríklad zmluvy vôbec nemusia garantovať vydanie albumu. Navyše nahrávacie spoločnosti sa im často dostatočne nevenujú, pretože svoju pozornosť zameriavajú na najúspešnejších umelcov. Alternatívou sú ešte nezávislé nahrávacie spoločnosti.

Podľa môjho názoru usilovať sa o zmluvu u veľkých spoločností má zmysel, ak má umelec ambície byť veľkou megahviezdou v štýle Rihanny. Ak však ide o niekoho, kto si chce hudbou zarobiť na to, aby sa mal povedzme dobre, ale nepotrebuje súkromné lietadlá a päťhviezdičkové hotely, tomu stačí indie label alebo len vlastná šikovnosť a odvaha.

Online nástroje

Produkcia

Ide o webové aplikácie, ktoré umožňujú vytvárať hudbu kombinovaním rôznych nástrojov ako sú bicie, gitary, synťáky, perkusie, basy, vokály a mnoho ďalších efektov. Obsahujú veľké knižnice zvukov, prípadne voľných nahrávok, intier, slučiek a v niektorých je možné naimportovať si vlastné zvuky, prípadne pracovať s nahrávkami iných užívateľov. Napr.: Audiotool, Drumbot, NoteFlight, Myna, Electro-House Blender, Mixxx, Splice, Looplabs, BOJAM (Fame Spot)

Marketing a predaj

Mimo klasických internetových hudobný obchodov, ako je iTunes, sa za posledné roky stali veľmi populárne stránky, ktoré fungujú na princípe priameho predaja produktov fanúšikom. Najznámejšie sú Bandcamp a Topspin. Umelcom umožňujú komunikovať s fanúšikmi a ponúkať im na predaj audio, video, oblečenie, lístky na koncert atď. Vytvorený online obchod sa môže nachádzať na oficiálnej stránke kapely, blogoch, hudobných stránkach, mobilných aplikáciách či Facebookovej alebo MySpace stránke. K dispozícii sú tiež rôzne marketingové nástroje, ktoré podnecujú fanúšikov v nakupovaní. Navyše, na rozdiel od iTunes, zisk ide celý priamo umelcom. Okrem toho tieto stránky umelcom poskytujú mnoho užitočných informácií o tom, ktoré skladby a celkovo produkty sú najžiadanejšie, alebo taktiež v ktorých mestách je o ich koncert najväčší záujem. Registrácia na Topspin má dve formy, $9.99/mesiac a $49.99/mesiac. Bandcamp je dokonca zadarmo. Napr.: Bandcamp, Topspin (Facebook, Twitter, Myspace)

Hudobné stránky (Music recommendation services)

Na internete sa nachádza nespočetné množstvo rôznorodej hudby a ako už bolo povedané, vkus ľudí sa za posledné roky stal viac špecifickejším. Aby však mohli v mori nekonečných možností nájsť tie, ktoré im vyhovujú, potrebujú pomoc. Tá prichádza v podobe rôznych hudobných stránok a internetových rádií, ktoré sa v poslednom období tešia čoraz väčšej popularite. Fungujú na princípe filtrovania hudby, ktorá by mala spadať do vkusu konkrétneho užívateľa podľa jeho obľúbených umelcov alebo skladieb a odoziev na prehrávanú hudbu. Význam dobrých filtrov a celkovo systému, akým sa užívatelia dostávajú k novej hudbe, je obrovský. Pokiaľ nefungujú správne, užívatelia sú zavalení nekonečnými možnosťami, z ktorých si nie sú schopní vhodne vyberať a skončia pri starom známom. Dôležité je taktiež, aby sa do procesu výberu hudby aktívne zapájali a nenechávali si servírovať čokoľvek im filter ponúkne.

Ďalším dôvodom, prečo sa tieto služby stali populárne je fakt, že ľudia už nie sú ochotní platiť za jednotlivé skladby a vlastniť ich. Radšej chcú mať neobmedzený prístup k online knižniciam s hudbou. Výzva, ktorej takéto hudobné služby čelia je, ako motivovať užívateľov k tomu, aby si službu predplatili. Niektoré (Spotify) im dovolia vytvoriť si vlastné kolekcie hudby a platia ak sa k ním chcú dostať cez mobilné aplikácie. Bezplatné používanie iných je zasa obmedzené časovo (cca 14 dní). Otázkou je, či si užívateľ za tak krátku dobu dokáže k takejto službe a hudbe vytvoriť dostatočne pevný vzťah. Väčšina spoločností sa domnieva, že čím užívateľovi prácu viac uľahčia, tým bude spokojnejší (napokon, domnieva sa to aj užívateľ). Ukazuje sa, že tomu tak byť nemusí. Čím viac úsilia totiž vložíte do vytvorenia vlastnej hudobnej kolekcie, tým viac si ju budete ceniť. A to chce čas. Je preto treba hľadať cesty ako znížiť úsilie ale zároveň v užívateľovi vybudovať k jeho kolekcii vzťah. Napr.: Last.fm, Spotify, Rhapsody, Like.fm, SoundCloud, GrooveShark

Záver

Zmeny hudobného priemyslu stále prebiehajú. V súčasnosti medzi tie najvýznamnejšie patrí vynechávanie sprostredkovateľov, priama komunikácia medzi umelcom a fanúšikom, priamy predaj a rozvrstvené publikum. Vzhľadom na možnosti, aké umelci vplyvom technológií majú, dokážu sa uživiť aj bez ochrannej ruky veľkých nahrávacích spoločností. Tie sa dnes nachádzajú v problematickej situácií, práve preto, že na zmeny hudobného priemyslu zareagovali príliš neskoro. Prevláda však názor, a ja sa s ním stotožňujem, že napriek tomu klasické nahrávacie spoločnosti nevymiznú. Stále budú dôležité pre interpretov typu superstar. Rozhodne však táto oblasť biznisu nebude tak lukratívna, ako zvykla byť.

Budúcnosť hudobného priemyslu vidím obzvlášť v rozvoji hudobných služieb. Bude zaujímavé sledovať, ktoré z nich dokážu užívateľov dostatočne zaujať na to, aby za ne boli ochotní aj platiť. V súčasnosti sa zdá problematický hlavne krátky čas, ktorí majú užívatelia k dispozícii k tomu, aby si služby odskúšali. Zatiaľ čo pre hudobných nadšencov to stačiť môže, pre bežných užívateľov asi len ťažko. Aby boli tieto služby úspešné, prilákať je treba práve bežných užívateľov. Navyše je nutné nájsť rozumný kompromis medzi jednoduchosťou a náročnosťou tvorby vlastných hudobných knižníc a playlistov.

Úspech ďalej závisí od zásahov nahrávacích spoločností. Aby prežili, mali by sa začať viac orientovať na podobné cloudové služby, ale zároveň by ich nemali zaťažovať príliš vysokými poplatkami a obmedzeniami, ktoré by pre nich mohli byť devastujúce. Napokon k rozšíreniu obľúbenosti hudobných služieb môžu prispieť aj smartphony a rôzne ich aplikácie. Tie sú totiž jednou z hlavných motivácií, prečo si hudobné služby predplácať.

Zdroje

ANDERSON, Chris. The Long Tail : Why the Future of Business Is Selling Less of More. [s.l.] : Hyperion Books, 2008. 288 s. ISBN 978-1401309664

BYLIN, Kyle. Music Think Tank [online]. 23.6.2010 [cit. 2011-03-15]. Paradox or Paradise: Music Choice in the Digital Age. Dostupné z WWW: .

BYLIN, Kyle. Music Think Tank [online]. 29.1.2011 [cit. 2011-03-17]. How Does Effort Impact Music Value?. Dostupné z WWW: .

BYLIN, Kyle. Music Think Tank [online]. 10.3.2011 [cit. 2011-03-17]. The Hidden Challenges of Subscription Music. Dostupné z WWW: http://www.musicthinktank.com/blog/the-hidden-challenges-of-subscription-music.html>.

Madras Geek [online]. 15.4.2010 [cit. 2011-03-17]. 7 Online Music Tools For Musicians. Dostupné z WWW: .

OWSINSKI, Bobby. Music 3.0 [online]. 7.2.2011 [cit. 2011-03-15]. Most Popular Music Websites - Part 1. Dostupné z WWW: .

OWSINSKI, Bobby. Music 3.0 [online]. 21.11.2009 [cit. 2011-03-17]. Welcome To Music 3.0 . Dostupné z WWW: .

SHINODA, Mike. Mike Shinoda's Blog [online]. 8.11.2008 [cit. 2011-03-10]. Music Middle Class. Dostupné z WWW: .